V tieni KORONY

Začiatok roku 2020 sa skutočne vydaril. Na výletoch do prírody sme sa stretávali každý víkend. Akcia striedala akciu, pracovné dni plynuli rýchlo v očakávaní nových sviatočných zážitkov. Aj počasie hralo túto hru s nami. I keď sa občas zamračilo, i keď niekedy aj trochu spŕchlo (zimu a sneh už v našich končinách bohužiaľ takmer nepoznáme, stali sa z nich legendy. „Učil som sa korčuľovať na Váhu.“ „Pamätáte kalamitu v osemdesiatom siedmom, týždeň sme sa skoro nedostali z domu!“ „Zobral som bežky a len tak po robote som vybehol na Bezovec.“ „Týždeň sme nechodili do školy, mali sme uhoľné prázdniny!“) bolo to iba cez týždeň, ráno v deň výletu nás privítala krásna obloha, len kde-tu ozdobená mráčikom (na fotkách to lepšie vyzerá). Tak ako na Egreši. A na Visiacich skalách. Tak ako na Zoške. V Rýmařove. Cestou na Tŕstie. Medzi Konskými hlavami a Malým Javorníkom. V Mútnom.


A potom sa všetko pokašľalo. Z ničoho nič, zo dňa na deň.


Už nejaký čas sme o tom síce čítali, denne to na nás útočilo z obrazoviek. Nejaký nový vírus. Ale to je ďaleko, v Číne, to sa nás netýka. Nejaká chrípka, veď to tu býva každú zimu. Oteplí sa, zmizne. Už aj v Taliansku? Však tam nejdem, my ideme lyžovať do Francúzska.


A zrazu nejdeme ani do Tesca. Ak, tak len v rúške, fuj, nedá sa v tom dýchať, zahmlievajú sa mi okuliare. A v rukaviciach. Pekne po jednom, obchod je takmer prázdny. Aj si veru dobre rozmyslím či tam mám ísť, či skutočne treba niečo kupovať. A ostatní, naraz nejako divne zazerajú, stránia sa. A veď kto vie kde boli predtým, radšej idem od nich (len nech nekýchnu).


Aspoň že môžeme utiecť do prírody. Počasie je stále výborné, hádam až príliš, už aj spŕchnuť by trochu mohlo. Samozrejme v týždni. A tak chodíme. Ale len sami alebo vo veľmi malých skupinkách. Poctivo dodržiavame opatrenia.


Prvý týždeň

Celé sa to začalo 12. marca poobede, večer. Na Slovensku sa zaviedli mimoriadne opatrenia. V sobotu 14. sme plánovali turistický výlet na Tríbeč, ten sa už vlastne v plánovanej podobe neuskutočnil, ale pár sa nás ešte zišlo. Môžete si o tom prečítať, je to niekde na týchto stránkach.


Začal sa


Druhý týždeň

života v tieni korony. Na jeho konci, v nedeľu 22.3. sme si s mojou spoločníčkou vybehli do Brezovských Karpát, len tak u nás po chotári. Dobre bolo, no veď si prečítajte, tiež sa to tu niekde moce, chcel som sa s Vami podeliť, možno niekoho inšpirovať.


Čas bežal, pokračoval


Tretí týždeň

korona krízy. Na sobotu sme pôvodne plánovali (ako tradične) účasť na Čutorovom pochode, ten sa však z už dobre známych dôvodov organizovať nemohol... Správy tak mám len útržkovité, pozbierané z internetu. Pár kamarátov sa zišlo na súkromnej spomienke (inak sa ani nedalo). V Čertovom žľabe našli prázdnu skalu, niekomu tabuľky zavadzali... Dovolím si citovať krátku správu z webu trnavských trampov:


Tento rok sa spomienka na kamaráta Čútoru konala v komornom zložení.

Vzhľadom na to, že v krajine je pandémia zvaná Corona, zrušili sa všetky hromadné akcie, pochody,...

Tak aspoň malá skupinka sa zišla a spomenula si na kamarátov, zahrala zopár pesničiek a smutným pohľadom na miesta, kde predtým boli pamätné tabuľky s menami kamarátov... sa rozišli.


V tomto smutnom období a krásnom počasí sme sa vo dvojici so životnou spoločníčkou odvážili vyraziť v nedeľu 29.3. pár kilometrov za hranice dvora. Aj popis tohto dňa tu niekde nájdete, ak chcete hľadajte a čítajte, Vrátno a Klenová za to stoja.


Nadišiel dlho očakávaný


Štvrtý týždeň

mimoriadnej situácie v súvislosti s koronou. Za normálnych okolností by sme sa v nedeľu (takmer) všetci stretli na Jašteri. Otvárali by sme cyklistickú sezónu.


Už v týždni, v piatok 3.4. si trojica pánov (Paľo, Vojto, Edo) vybehla do prírody:


Ahoj, dňa 3.4. sme absolvovali prechádzku zo štartom z Prekážky. Pôvodne sme mali s Edom naplánovanú inú trasu ale Palino nás zlákal na vytipovanú borovicu a nazdávam sa že ju chcel aj sprivatizovať (legálne ) do svojho dvora ale lesáka nezohnal tak z toho nebolo nič. Zároveň dávam fotohádanku že na ktorom zábere sa nachádza a aký má tvar?

Takže sme štartovali na Prekážke smer Miklánová , hrnčeková studnička, umelá vodná nádrž, Cerová. Zastavili sme sa krátko pri haciende čašníka V. Poóra odkiaľ je aj foto pri studni. Má tam 2 veľké ohradene sady plné mladých sliviek, jabloní a hrušiek. Uprostred vystavený drevenný zámoček ktorý slúži ako úľ. No niekomu sa plní sen už za tohto života , ja obyčajne vravievam, že si v budúcom živote splním... Potom sme to švihli okolo opustenej horárne smer Rovnice a k autu na Prekážku. Na záver sme nazbierali medvedieho cesnaku, ktorého tu bolo neskutočné množstvo. Príroda sa pomaličky prebúdza ale ľudí niet iba pár cyklistov samotárov, ale drevo sa veselo ťaží, či je pri moci taký alebo onaký minister.

Prešli sme asi 16 km a skonštatovali, že takto asi naposledy tento rok.

Vojto


Ešte v sobotu 4.4. sa Jozef vybral plniť Sidove malokarpatské vrcholy, tentokrát v okolí Harmónie – Peprovec a Kukla boli určite nádherné.


A Janko si v sobotu dal len tak na rozcvičku Cyklotour cez štyri okresy.


V nedeľu akcie pokračovali. Juro s Ankou sa pekne podľa plánu na Jašter vybrali. Priebeh dňa zaznamenali takto:


Jašter, 5.4.2020, 12:00

Hlásime, že podľa schváleného plánu akcií MKCK sme sa zúčastnili Slávnostného otvorenia cykloroka 2020 Jašter. Žiaľ, s ohľadom na prebiehajúcu pandémiu koronavírusu mal náš peletón len odporúčané zloženie max. 2 ľudí, a to Juraj Poláček a Anna Kučerová a ani žiadna slávnosť sa nekonala, lebo Jašter bol samozrejme zatvorený. Posilnili sme sa teda len z vlastných zásob a po krátkej zástavke na štrkovisku Hlohovec sme sa rekreačným tempom pobrali domov. Nevadí, o rok už snáď bude otvorenie cykloroka bez týchto obmedezení. Ďalej hlásime, že nezaháľame a usilovne trénujeme na nastávajúcu sezónu na bicykli (najazdených 327 km) a aj pešo (včera napr. túra Kulháň - Panská Javorina - Dolné Zľavy - Železnica, rázcestie za Duchonkou - Kulháň, dĺžka trasy 23.53 km, prevýšenie 758 m). Pevne veríme, že táto koronavírusová mizéria sa čo najskôr skončí a činnosť cykloklubu bude môcť pokračovať v normálnom režime.


Ľuboš s Milkou tiež prevetrali bicykle, zvolili však inú trasu:


S Milkou sme sa dnes vydali za TOP stromami v trnavskom okrese. Prvý z nich sekvojovec mamutí - najväčší v trnavskom kraji (je ešte väčší ako ten v Dolnej Krupej. Nachádza sa však v súkromnom areáli hydinární v Cíferi. Vedel som o ňom už dávnejšie. Veľa krát sme sa k nemu pokúšali dostať, ale bezvýsledne. Teraz sa nám to však podarilo a stál som priamo pod ním a dotýkal som sa priamo tohto obra. Je v peknom parku, ďalej od budov, takže mimo verejnosti. Robia tam teraz nejakú kanalizáciu. Plot je poškodený, takže za trochu odvahy to stálo. Ktovie, či sa mi to ešte niekedy podarí zopakovať. Sekvojovec je vysoký 50 m, Jeho obvod kmeňa je 536 cm a vek 150 rokov.

V minulosti už dva krát som navštívil Mekku oskoruší - okolie Radějova na Morave s cieľom pokochať sa týmito krásavcami. Boli to vždy pekné túry a rád na ne spomínam. Je však neuveriteľné, že matka všetkých oskoruší, najväčší strom tohto druhu na svete sa nachádza len toť za humnami - pri Modre. Asi pred troma rokmi sme ho s Milkou hľadali, ale už sme na neho pomaly aj zabudli. V Modre sú celkovo tri oskoruše - jeden - už chudák bol po smrti a druhý celkom fešný, ale len taký stredný - (mal obvod kmeňa 2,5 m a vek 150 rokov). Teraz sme sa pri ňom hneď zastavili a urobili pod ním malý piknik. Do Modry chodievame každú jar na kávičku. Dnes sme vymenili kaviareň za prírodu. Kávu sme si ju priniesli z domu a dobré palacinky k tomu. Po oskorušou nám náramne chutili. Potom prišiel na radu aj tretí exemplár a bola to bomba nad bombami. Vyvalilo nám to oči. Úžasné dielo prírody. Odborníci zo Slovenska, Čiech a Nemecka oficiálnym premeraním potvrdili priemer kmeňa 160 cm. Strom má vo výške 1,3 metra od zeme obvod 503 cm, čo z neho robí najväčšiu známu oskorušu na svete. Vek sa mu odhaduje do 500 rokov.

Ďalej sme pokračovali zo Šenkvíc cez polia a vinohrady cez osadu Svätý Martin do Senca ku Guláške. Cez Veľké Úľany a Sládkovičovo sme smerovali už domov do Zelenča (88 km 360 m).

Ľubo a Milka


Janka, ako ináč, pokračovala v nábehu cyklokilometrov:


Dnes som trochu improvizovala v štýle "Budošovka" tlačením bicykla na sedlo Báborská, ale ináč v pohode smer Zabité – Lošonec – Buková – Plavecký Mikuláš – sedlo Báborská, cez Amonovu lúku na Rybáreň a späť cez Zabité do Báhoňa. 103 km a 1498 výškových metrov.


Niektorí (my dvaja z Vrbového a ďalší dvaja parťáci z Piešťan a Moravian) sme zostali verní turistike. O peknom výlete na Záhorie a túlaní sa Plaveckým krasom si môžete tiež prečítať, stačí pohľadať na stránkach. Len škoda, že sme sa nestretli s Jankou...


O ďalšie turistické kilometre sa postaral opäť Jozef, k zoznamu vrcholom podľa Sida pridal Klokočiny.


Korona opatrenia pokračujú už


Piaty týždeň

Na jeho konci sa navyše kvôli Veľkej noci pritvrdia, nebudeme sa môcť združovať, opúšťať hranice okresu, môžeme ísť len do prírody. Tak ideme...


Ešte omnoho skôr, už v pondelok 7.4. vyťahuje svoj bicykel do hôr Janči. A vyťahuje ho naozaj vysoko:


Pondelňajšia cykloturistika Doľany – Zabité - mierne zblúdenie v ohrade v oblasti Zakopané – Holint – Skalka – Rohožník - obchvat cementárne – Sološnica – Malá Vápenná – prekážkový výstup na Vápennú – padák na Mesačnú lúku cez kamenné more – zelenou cez Sklenný vrch – Sklenná huta – Doľany.


V sobotu 11.4. Jozef pridá cyklistické kilometre:


Na ceste medzi Zabitým a Solírovom som stretol Janku Lukačovičovú, bolo to milé spestrenie týchto smutných našich sólo jázd.

Okrem toho pod Klokočom viacero muflónov.

Celkom to bolo cez 96 km, nastúpané asi 1217 m (údaj z Mapy.cz tých 2529 nastúpaných metrov beriem s rezervou, to asi nemôže byť pravda)

Cífer – Ružindol – Šišoretné hor. – Zabité hor. – Jágerka – Rybáreň – pod Klokočom – Nové domy – pod Starý Plášť – Kubašová – Mon Repos – popod Čiernu skalu – pod Veterlínom – cez Kameňolom – Lošonec – Horné a Dolné Orešany – Suchá – Trnava – cez Kamenáč – Cífer.


Keďže, ako píše, stretol Janku, tá sa pohybovala aspoň kúsok v rovnakej oblasti (samozrejme tiež na bicykli):


Dnes opäť Karpaty, 87 km a 1111 výškových metrov. Vybehla som si na tri kopčeky Zabité, Červený Kameň a Hvezdáreň nad Zochovou chatou. Nad Zabitým milé stretnutie s Jožkom Baránkom.


Vierka sa vybrala na Dobrú Vodu, podľa fotky súdim, že na bicykli.


V nedeľu 12.4. sa s výletmi roztrhlo vrece. Janko otočil Dobrú Vodu:


Doplňujúce informácie dnešnej kontrole: štart 10,25 hod, doba cyklo 5,46 hod. prejazdených 92,5 km, priemerná rýchlosť 16,0km/hod.


Janka sa slnila opäť na bicykli:


Ideálne počasie na bicykel aj dnes. Skúsila som nové chodníky v Karpatoch - z Červeného kameňa na Pílu Papierničku a odtiaľ na Hubalovú. Z Hubalovej som si zbehla dolu na Vývrat pred Kuchyňou a späť z Hubalovej okolo Panského domu na Pílu. Ešte šup hore cez Červený Kameň z druhej strany a už len smer Báhoň. 66 km a cez 900 výškových


Ľuboš s Milkou sa tentokrát vybrali na pešo, ich správa len telegraficky:


Na prechádzke lesom v okolí Trstína


So svojimi výletmi sa pochválili aj Ferino, Jozef a Anka (voda k Veľkej noci patrí).


A ja stále len peši v tých našich Brezovských Karpatoch, pomaly sa zo mňa stáva znalec. V piatok 10.4. so spoločníčkou, v nedeľu 12.4. sa k nám pridal aj Braňo (ale bezpečný odstup sme udržiavali). Ak nájdete, čítajte (bude to na stránke za pár dní).


Naša dobrovoľná korona karanténa nie a nie skončiť, pokračuje aj


Šiesty týždeň

Aspoň že sprísnené opatrenia sa trochu zvoľnili.


Avšak ešte počas prísnych pravidiel pre pohyb to v pondelok 13.4. na bicykli vyskúšali Ľuboš a Milka, päť len krátky popis:


Dnes na bicykli v okolí Dolných Orešian a horárne Šišoretné

A aj MTB nezmar Janči:


Veľkonočný pondelok na trojhodinovú cykloturistiku v Malých Karpatoch od Smoleníc na Jahodník, potom po zelenej cez Čertov žľab, tu som si spomenul na trampov zo Stratenej stopy, ďalej na sedlo Záruby, potom po modrej na priehradu Buková, ďalej po žltej po nádhernom chodníku popri potoku ku kaplnke sv. Márie, ďalej do Plav. Petra po hlavnej až po odbočku, kde stáli policajti a len sledovali cudzincov okresu a kraja, popri nich som zabočil do slušného kopca pod Červenú horu, ďalej ma zlákal krásny traverz popod Veterlín, kde na ostrej zákrute bolo viac kameňov a hliny, čiže pocítil som lakťom ich tvrdosť a nakoniec okolo zámku do Smoleníc.


Ten sa von vybral tiež vo štvrtok, vytiahol prevetrať cestný bicykel, zastavil sa aj u mňa:


Dnešný cyklovýjazd, oprášenie môjho cestného bicykla z TT cez HC, Sokolovce, cez krásne cestné stupáky na Svrbice a Havran do PN, ďalej do Vrbového, kde som navštívil môjho priateľa Jura odkiaľ som míňal, ani som nestíhal vnímať malé hupáky do Dechtíc (degustoval som produkty z Mauríciusu, Scotland a Slovenska) a nakoniec ani neviem a je tu TT.


Jozef v piatok nezastaviteľne pokračoval v plnení Sidovych vrcholov:


Zochova chata – Pánsky dom – Zbojnícke – Kamenná Brána (vráta) – Čermák – Gajdoš – Zochova chata, cca 18 km


V sobotu 18.4. opäť nastal čas cyklistov, najskôr Ľuboša s Milkou:


Cyklotúra na vyhliadku Šianec, potom smer Sereď, Dolná Streda, 76 km


Pridala sa aj Janka:


Na Smolenický zámok cez Zabité, Majdan, Jahodník, 75 km a niečo cez tisíc výškových. Parádne bolo.


Toto sú v skratke súkromné akcie za posledné obdobie, o ktorých sa mi podarilo získať informácie. Akcie verejné sa z dobre známych dôvodov neorganizujú.


A tak tento rok nepôjdeme Okolo Tatier (ak, tak len v duchu), Častovskú päťdesiatku si dáme pravdepodobne len súkromne (pracovný názov Po stopách Častovskej päťdesiatky. Termín? – uvidíme.), Od Tatier k Dunaju nám presunuli na koniec augusta, termín cyklozrazu v Martine zatiaľ platí (a našťastie navzájom nekolidujú). A naše plánované akcie? Uvidíme. Zatiaľ chodíme individuálne. A čakáme. Všetko sa raz skončí.


Zopár fotiek z tu uvedených výletov nájdete na našej klubovej galérii na Smugmug – rok 2020 – priečinok Korona.


Chýbate mi. Chýbajú mi naše rozhovory. Spoločné žarty. Vaša spoločnosť. Po horách tak blúdim väčšinou sám, aspoň manželka sa teraz častejšie pridá. Hneď po návrate utekám k počítaču. Kto sa kam vybral? Aké fotky zavesil, čo k ním napísal? Hľadám Vaše tváre. Často však nachádzam iba náladové fotky krajiny. Vytratili sa z nej ľudia...


Chýbate mi...


Tu môžete zanechať odkaz

© 2023 by Train of Thoughts. Proudly created with Wix.com