Stano, Strážov na pokračovanie

Týždeň po týždni čítam zápisy z peknej turistiky, až Vám závidím a obdivujem ako ste rozbehli zimnú turistiku. Zaslúžite medailu, lebo zimná turistika je často krajšia ako letná, hlavne keď je inverzia. Ako dôkaz ako člen inverzistov (Vlado, Vlado, Rasťo, Stano) posielam fotky zo zimného výstupu (december 2016) na Strážov (1213m). Zo Zliechova prevýšenie “iba” asi 600m, ale našťastie chodník v snehu je obstojne prešliapaný. Ale od začiatku.


V Zliechove ma víta hmla a tak mám nádej, že dnes sa to podarí. A keď vystúpam na lúky, je to tam ako v rozprávke. Už len fotiť. Prekvapila ma v tej belobe modrá farba v pozadí. Pri fotení potoka som vytratil krytku z objektívu, rýchlo sa však našla, čierna na bielom. Pohoda pri fotení sa mi skončila, za lúkami začína ten správny výstup. Asi v polovici výstupu do sedla sa oproti rúti mladík a pýta sa ma či je už v Zliechove otvorený obchod. Hovorím mu, že keď som vystupoval z autobusu už čakali pred obchodom na otvorenie. A už ho nebolo. V sedle som pozdravil studničku, je to prameň Strážovského potoka, ktorý má poniže pekné vodopády. Išiel som cez ne aj s Mariánom v jeseni, rád by som sa na ne išiel pozrieť v zime na bežkách.


Najťažší výstup mám už za sebou, zo sedla už začínajú serpentíny až pod vrcholové lúky. Keď som bol už v polovici lúky, dobehol ma mladík s nákupom. Vraj či už zostupujem. Srandista, však počkaj, budeš mať moje roky a foťák na krku. Na lúke už začínajú vďaka inverzii krásne výhľady. A Kľak je ani čoby kameňom dohodil. A na vrchole ešte väčšia paráda. Z “mora” vytŕčali ostrovčeky Považský Inovec, Javorina, Vápeč. Nádhera. Dole hmla, nevľúdne a tu na kopci teplo, slnečno a úžasné výhľady. Je to pre mňa najväčší turistický zážitok. Po chvíli dobehli na kopec mladíkovi kumpáni. Skontrolovali čas, prezliekli spotené tričká a všetci traja utekali na ďalší kopec. S tými do partie ani vôbec. To keď prišiel turista asi v mojom veku, to bol pre mňa ten správny parťák. Pekne sme skritizovali mládež ako sa v našom veku patrí, no a navyše ma prehovoril na zostup cez Čičmany. S radosťou som prikývol, bude veselšie, fotiť už aj tak nebudem, svetla už ubúdalo. No neskôr som tento nápad oľutoval.


Ale pekne po poriadku. Zostup do Čičmian je miernejší, ale o to zdĺhavejší. Cesta nám v pohode ubiehala. Rozlúčili sme sa pred dedinou, kde mal parťák zaparkované auto, a ja som sa vydal po ceste smer Zliechov, po ktorej zvykneme jazdiť na bicykli. Už sa zotmelo, ale však sa mi podarí chytiť nejakého stopa. No máš ho vidieť. Keď aj išlo raz za čas nejaké auto, tak iba v protismere. Cesta bola ľadová, neposypaná. Nohy sa mi šmýkali ako kozľaťu, keď je prvý raz na ľade. Až som po jednom takom šmyku išiel k zemi a pristál som až na nose. Už som prežil všelijaké pády, ale takýto ešte nie. Čo som ja nešiel po peknom mäkkom snehu rovno zo Strážova do Zliechova po trase čo som vystupoval, už som mohol dávno sedieť v krčme pekne v teple a popíjať rum s čajom. Komu však neni rady, tomu neni ani pomoci. A tak som sa s trasľavými nohami šuchtal po kraji cesty až po križovatku nad Zliechovom, kde už bola cesta posypaná. Krčma bola našťastie otvorená, a tak som sa pri rume s čajom roztopil a osušil. Pre popíjajúcich chalupárov som bol za blázna, ja som mal z tej túry aj z ohľadom na jej záver veľmi dobrý pocit. No čo už, blázon.


Takže na koniec. Dávam tento zimný výstup ako typ na zimnú turistiku, keď sa vydarí počasie, je to paráda. Veď sú to Strážovské vrchy!




2 views

Tu môžete zanechať odkaz

© 2023 by Train of Thoughts. Proudly created with Wix.com