Spomienky

Sú akcie a akcie.


Je krásny letný deň, teplota ale napriek tomu nie je nepríjemná. Pofukuje mierny vetrík. Do chrbta. Hore kopcom sa kľukatia serpentíny, dobre ich naprojektovali, stúpanie nie je takmer ani cítiť. Cesta príjemne ubieha, ani tu skoro nechodia autá. A sme hore. Je tu nádherne. Otvárajú sa krásne výhľady na usadlosti roztrúsené v okolitej zvlnenej krajine. Horizont ďalej na severe vypĺňa mohutná hradba hôr, hádame názvy vrchov. Nad hlavami nám pospevujú vtáci. Ani sa nechce ísť ďalej. Ale ďalej je to už len dole kopcom a potom nás čaká koliba. Posedíme, doplníme tekutiny, dáme baštu ...


Kvôli takýmto dňom chodíme na bicykli.


Fučí ako bláznivé. Občas by mohlo aj trochu zboku a nie len priamo do čela. A mohlo by byť aj trochu teplejšie. Už mi mrznú prsty na rukách. Mám ich navyše celé špinavé, už som si zahnusil nové rukavice aj dres. Dnes som opravovali už tretí defekt, ešte jeden a budem lepiť. Chalani sú niekde vpredu, zostal tu len Milan, aby sme ich teraz naháňali. Keby tu aspoň bola nejaká krčma. Tá čierňava zľava navyše neznačí nič dobré, musím sa oprieť do pedálov. Síl však už ubudlo. Ktovie, či vôbec stihneme vlak ...


Aj takéto dni trávime na bicykli.


Keď som odchádzal ráno z domu, manželka sa na mňa divne pozerala. “Kam dnes chcete ísť?” Už sa jej ani príliš nečudujem. Je naozaj kosa. A na Slovnafte sme sa nakoniec stretli len traja. A to Božka prišla len vyvenčiť Bennyho a pozrieť sa, či sa vôbec nájde nejaký blázon. Našiel. Dokonca dvaja - ja a Janči. Keď však po pár minútach začal poletovať sneh radšej sme to vzdali a ponáhľali sa domov. No ja to musím teraz nejako dotiahnuť až do Vrbového. Ešte päť kilometrov. Prečo som sa trepal cez Ostrov, veď normálne sneží. A fučí. Ten sneh sa už drží na poliach. Keď tu niekde spadnem, zafúka ma tak, že ma nájdu až na jar, keď sa roztopia záveje. Som ja ale pako ...


A takéto dni zostávajú v pamäti najdlhšie.

18 views

Tu môžete zanechať odkaz

© 2023 by Train of Thoughts. Proudly created with Wix.com